Stravné lístky 2017

Stravné lístky 2017

Podľa výsledkov realizovaných prieskumov práve táto forma stravovania na jednej strane najlepšie napĺňa potreby a očakávania zamestnancov, no zároveň zamestnávateľom umožňuje získať daňové úľavy podľa platnej legislatívy, ako aj úsporu nákladov spojených s prevádzkou alebo zriadením závodnej kuchyne. Využívanie stravných lístkov patrí medzi najobľúbenejšie a najpoužívanejšie nástroje personálnej politiky. U zamestnancov sú zase stravné lístky populárne lebo sú garantom slobodného výberu. Ich držiteľ má možnosť zaobstarať si jedlo podľa vlastných preferencií v širokej sieti stravovacích zariadení.

Čo sú to stravné lístky

Stravné lístky patria do kategórie cenín. Zaobstaranie stravných lístkov je jediný výdaj zamestnávateľa, ktorý je oslobodený od dane a odvodov. Zdaňovaniu a odvodom nepodlieha ani príspevok zamestnávateľa na stravovanie pre zamestnancov, ktorý je hradený zo sociálneho fondu.

Stravné lístky pre zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný podľa Zákonníka práce zabezpečiť zamestnancovi stravovanie podľa zásad zdravej a správnej výživy a zároveň mu ukladá povinnosť zabezpečiť zamestnancom po 4 hodinách práce teplé jedlo s vhodným nápojom buď na pracovisku alebo v jeho blízkosti v prípade, že je pracovná zmena dlhšia ako 6 hodín. Je vecou dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, či sa stravovacia povinnosť zabezpečí:

  1. vhodnou stravou a nápojom v blízkosti pracoviska (jedálenské alebo reštauračné zariadenie)
  2. zriadením vlastného firemného stravovacie zariadenie (kantínu) zamestnávateľ zabezpečí stravovanie formou stravných lístkov pre zamestnancov

V praxi väčšina zamestnávateľov preferuje stravné lístky, pričom platí zásada, že prestávka na stravovanie musí byť poskytnutá počas pracovnej doby po uplynutí 4 hodín, nie až po skončení pracovnej doby. V prípade, že zamestnanec pracuje dlhšie ako 11 hodín, odporúča sa prispievať aj na druhé teplé jedlo – nie je to však povinnosťou zamestnávateľa. Na stravné lístky majú nárok aj zamestnanci, ktorí sú v pracovnom pomere v skúšobnej lehote, samozrejme len v prípade ak odpracujú viac ako 4 hodiny denne. V prípade mladistvých

Nárok na stravné lístky nemá zamestnanec keď je PN, na dovolenke ale je na rozhodnutí zamestnávateľa, či mu ich dá podľa skutočne odpracovaných dní, alebo podľa počtu pracovných dní v mesiaci. Počet stravných lístkov pre každého zamestnanca je obmedzený. Vzťahuje sa na počet odpracovaných dní, prípadne podľa dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, spravidla mesiac dozadu.

Výška stravného

Výška stravného sa od decembra 2016 zvýšila z pôvodných 3,15 na 3,38 Eura, pričom zamestnávateľ je povinný naďalej prispievať minimálne 55-timi% a zamestnanec si zvyšok (45%) hradí sám. Konkrétne to teda znamená, že zamestnávateľ bude musieť prispievať minimálne 2,48 €. Maximálny príspevok na stravu je však limitovaný do výšky 4,50 Eura.

    Zýšené stravné sa taktiež týka tuzemských pracovných ciest. Zmeny sú nasledovné:

  1. 4,50 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín trvania pracovnej cesty (doteraz 4,20 €)
  2. 6,70 € pre časové pásmo 12 až 18 hodín trvania pracovnej cesty (doteraz 6,30 €)
  3. 10,30 € pre časové pásmo nad 18 hodín trvania pracovnej cesty (doteraz 9,80 €)

V prípade, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že svoju povinnosť poskytnúť stravné lístky nahradí peniazmi, v takom prípade sa zdaňuje tento druh mzdy (príjmu) 19 %.

Kolobeh stravných lístkov

Zamestnávateľ nakúpi stravné lístky od emitenta, zaplatí mu províziu (tá sa zvyčajne pohybuje podľa počtu zakúpených lístkov) a odovzdá stravné lístky svojim zamestnancom. Tí ich použijú v rôznych stravovacích zariadeniach či obchodoch, ktoré následne stravné lístky vrátia dodávateľovi, ktorý im ich hodnotu preplatí, pričom si odpočíta svoju províziu.

Stravné lístky a SZČO

Využívanie stravných lístkov je výhodne aj pre žívnostníkov. Samostatne zárobkovo činné osoby si po novom môžu uplatňovať v daňových výdavkoch sumu stravného vo výške maximálne 4,50 € za každý odpracovaný deň. Suma sa teda zvýšila z pôvodných 4,20 Eura na 4,50 Eura. Živnostník si môže do nákladov zahrnúť aj gastrolístky za sobotu a nedeľu – je však v prípade potreby povinný preukázať, že v tieto dni skutočne pracoval.

SZČO ktorá pri vypracovaní daňového priznania použije paušálne výdavky si nemôže uplatňovať stravné lístky do nákladov. Taktiež stravné lístky nie je možné uplatniť spätne. V praxi to znamená, že gastrolístky kúpené vo februári sa nedajú uplatniť do nákladov za január. Stravné lístky nepodliehajú dani z pridanej hodnoty.

Poskytovatelia stravných lístkov na Slovensku

    Možnosť stravovania prostredníctvom stravných lístkov poskytuje na území SR hneď niekoľko spoločností, správny výber však vždy závisí od konkrétnych podmienok a požiadaviek. Bližšie informácie nájdete priamo na stránkach poskytovateľov stravných lístkov:

  1. VAŠA Slovensko, s.r.o. – www.vasa-slovensko.sk
  2. Edenred Slovakia, s.r.o. – www.edenred.sk
  3. DOXX – Stravné lístky, s.r.o. – https://www.doxxlistky.sk/
  4. LE CHEQUE DEJEUNER s.r.o. – www.up-slovensko.sk