Jednoduché a podvojné účtovníctvo – Rozdiel

Jenoduché a podvojné účtovníctvo

Najväčším prínosom vedenia účtovníctva – či už jednoduchého alebo podvojného je jeho informačná hodnota. Účtovníctvo predstavuje cenný zdroj informácií pre ďalšie podnikové procesy ako sú efektívne rozhodovanie a riadenie.

Každá účtovná jednotka je si povinná viesť účtovníctvo. Základnou právnou normou, ktorá túto povinnosť upravuje je Obchodný zákonník – zákon č. 431/2002 Zz. Existujú však aj výnimky, ktoré túto povinnosť nemusia plniť – FO v prípade splnenia určitých podmienok, ktoré si následne detailnejšie popíšeme.

Základný rozdiel medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom je možné zovšeobecniť tak, že v podvojnom účtovníctve vedieme oveľa detailnejšiu a podrobnejšiu evidenciu ako v jednoduchom účtovníctve. Z toho nám však zároveň vyplýva aj vyššia administratívna a vedomostná náročnosť ako pri vedení jednoduchého účtovníctva. Prinášame vám krátky prehľad o základných rozdieloch medzi sústavou jednoduchého a podvojného účtovníctva.

Kto je povinný viesť jednoduché účtovníctvo?

  1. podnikatelia nezapísaní v obchodnom registri – teda živnostníci (SZČO)
  2. slobodné povolania – napr. znalci, tlmočníci, architekti
  3. občianske združenia
  4. pozemkové spoločenstvá (ale len v prípade ak nemali v predchádzajúcom roku príjmy vyššie ako 200 000 eur)
  5. cirkevné spoločenstvá (ak nepodnikajú)

Kto je povinný viesť podvojné účtovníctvo?

– všetci podnikatelia zapísaní v ORSR a to sú:

  1. spoločnosti s ručením obmedzeným
  2. akciové spoločnosti
  3. verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti, družstvá, …

Dobrovoľne môže viesť PÚ všetky ostatné subjekty.

Bez vedenia účtovníctva môžu podnikať len FO – živnostníci a to v dvoch prípadoch:

  1. ak si uplatňujú paušálne výdavky – podmienkou však je, že tento podnikateľ nesmie byť platiteľom DPH
  2. môže viesť zjednodušenú daňovú evidenciu – podmienkou je príjem do 170 000 Eur ročne, a nesmie mať zamestnancov

Základné rozdiely medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom

Účtovanie v jednoduchom účtovníctve:

V jednoduchom účtovníctve účtujeme o tzv príjmoch a výdavkoch. V praxi to znamená, že do účtovníctva nám vstupujú príjmy a výdavky až pri finančnej úhrade. Faktúry za tovar či služby účtujeme chronologicky do peňažného denníka až dňom ich reálnej úhrady. Rovnako aj faktúry vydané (za naše služby alebo predaj tovaru) zaúčtujeme až po ich úhrade. Jednoduché účtovníctvo nám teda dáva pohľad na naše finančné hospodárenie v reálnom čase príjmov a výdavkov. Na konci účtovného obdobia je, samozrejme pri dodržaní princípov jednoduchého účtovníctva, náš zisk resp. strata, kladný alebo záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Príklad:

Podnikateľ živnostník, účtujúci v systéme jednoduchého účtovníctva, vystavil faktúru za služby, ktoré vykonával počas mesiacov november, december, dňa 31.12.2012. Faktúra mu bol uhradená 21.1.2013. Do účtovníctva mu daná faktúra vstupuje až momentom úhrady tj v r. 2013.

Účtovanie v podvojnom účtovníctve:

V podvojnom účtovníctve neúčtujeme o príjmoch a výdavkoch, ale o nákladoch a výnosoch.

To v praxi znamená, že do účtovníctva a hospodárenia spoločnosti nám vstupujú náklady a výnosy, nie pri reálnej úhrade, ako v jednoduchom účtovníctve príjmy a výdavky, ale ako náklady a výnosy už pri vystavení a zaúčtovaní dokladu za príslušné účtovné obdobie a to bez ohľadu na dátum úhrady.

Príklad:

Spoločnosť s ručením obmedzeným vystavila faktúru za stavebné práce, ktoré vykonala v mesiaci december dňa 15.1.2013, faktúra bola uhradená 25.1.2013. Nakoľko však bola služba vykonaná v roku 2012, hospodársky patrí predmetná faktúra do r. 2012 a spoločnosť je povinná tento výnos zaradiť do r. 2012.

Pri podvojnom účtovníctve je teda podstatou obdobie v ktorom bol tovar alebo služba dodaný, nie obdobie v ktorom bol reálne uhradený. Základným ukazovateľom je hospodárske obdobie, ktorého sa týka.
Ak napríklad máme faktúru za zákonné poistenie na automobil za obdobie od 2.2.2013 – 2.3.2014, ktorú uhradíme celú v roku 2013, napriek tomu, nie je možné uplatniť takýto náklad v podvojnom účtovníctve celý v roku 2013, nakoľko časť tohto nákladu patrí hospodársky do roku 2013 a časť do roku 2014. Sme preto povinní takýto náklad resp. výnos časovo presne rozlíšiť a zúčtovať časť do roku 20013 a časť do roku 2014.

Základný rozdiel medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom je teda v spôsobe a čase, ako náklady a výnosy v podvojnom účtovníctve a príjmy v výdavky v jednoduchom účtovníctve zaúčtujeme.

Na jednoduchých príkladoch sme si ukázali základný rozdiel medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom. Ide však o podstatne širšiu a zložitejšiu problematiku, ktorú podrobne rieši zákon o účtovníctve. V princípe však ide o skutočnosť, že v jednoduchom účtovníctve je výsledkom hospodárenia rozdiel medzi príjmami a výdavkami, teda výsledkom reálnych tokov finančných prostriedkov.
V podvojnom účtovníctve je výsledkom hospodárenia rozdiel medzi nákladmi a výnosmi, teda nie je rozhodujúci moment úhrady.

Môžem sa teda samostatne rozhodnúť pre určitý účtovný systém? V rámci zákona je možné, aby sa aj fyzická osoba, podnikateľ nezapísaný v obchodnom registri rozhodol účtovať v systéme podvojného účtovníctva. Musí v ňom však pokračovať až do ukončenia účtovného obdobia. Podnikatelia a spoločnosti zapísané v Obchodnom registri nemajú možnosť voľby. Zo zákona sú povinní viesť svoju agendu v systéme podvojného účtovníctva.